Čierna Lehota

Obec, kde pramení živá voda.

Pôvod a história obce

Širšie archeologické nálezy dokladujú, že prvotné stopy osídľovania územia, ktorého súčasťou je dnes i naša obec, zaznamenávame už v neskorej dobe kamennej, zhruba 2000 rokov pred naším letopočtom. Vtedajšie prebiehajúce klimatické zmeny prinútili ľudí presúvať sa v dôsledku sucha do vyššie položených miest okolitých hôr, kde bolo zrážok oveľa viac.

Archeologicky podložené poznatky o existencii ľudských stavieb v obci Čierna Lehota sa začínajú objavovať až v súvislosti s politikou osídľovania ľudoprázdnych hraničných oblastí vtedajšieho horného Uhorska. Konkrétne ide o strážny hrádok vypínajúci sa nad obcou obklopený vrcholmi Žihlavníka a Židovho vrchu. Zachovalo sa však iba torzo hradného valu a základov strážnej veže. Spolu s jeho náprotivkom v Šípkove mali tieto objekty zaisťovať bezpečný prechod hornou časťou doliny do sídiel nachádzajúcich sa v severnej a severovýchodnej časti Strážovských vrchov.

Intenzívne osídľovanie obce je spájané až s kolonizáciou založenou na valašskom práve, ktoré umožňovalo usadzovať sa obyvateľstvu z dolných častí Uhorska na málo úrodných horských a podhorských dolinách horných Uhier. Presne takých, akou je tá naša, Bebravská dolina. Súčasťou pracovnej náplne kolonizujúceho obyvateľstva bolo pasienkarstvo, strážne služby pre prechádzajúce kupecké skupiny obchodníkov a postupne aj drevorubačské práce v okolitých lesoch a až neskôr ovocinárstvo. Odmenou, respektíve motiváciou prísť do takýchto oblastí bola novému obyvateľstvu daná „lehota“, teda obdobie, kedy ľudia tu žijúci boli oslobodení od daňových a odvodových povinností panovníkovi.

Prvá písomná zmienka o obci sa spája s rokom 1296. Záložné právo, pridelené našej dedine podmieňujúcej jej administratívnu existenciu v panstve Matúša Čáka Trenčianskeho, sa spomína až okolo roku 1389 a to pod názvom Cherna Lehota. V písomných prameňoch sa jej názov vyvíjal postupne ako Cherna Lyhota (rok 1481), Cžerna Lehota (rok 1773) alebo Csernálehota, či Csarnólak. Konkrétne archívne pramene sa nám dochovali až v súvislosti so správou panstva Uhrovec nad obcou Čierna Lehota. Ako napovedá už jej názov, ten je odvodený od slova „čierny“ po dominantnom vrchole Čierna hora a slove „lehota“ odvodenom z práv a povinností plynúcich zo záložného práva danému panovníkovi obci.

Heraldický register SR uvádza blazón, čiže slovný opis erbu obce Čierna Lehota ako erb s postavou baníka stojaceho na pozadí zeleného štítu na striebornej hrboľatej hore, odetého do striebra s čiernymi čižmami, čiernou čiapkou a strieborným čakanom rúbajúceho strieborné skalné bralo.

Z novodobých dejín obce stojí za zmienku najrozsiahlejšie vysťahovanie viacerých našich predkov za prácou do sveta, ktoré započalo revolúciou v Uhorsku v roku 1848. Bolo spojené so zrušením poddanstva a trvá prakticky dodnes. Z tohto obdobia sa nám zachovalo torzo obecnej hlásnickej zvoničky, v ktorej útrobách sa skrýval starodávny zvon, okrem iného slúžiaci i ako zvon – umieračik. Ten bol v nedávnej minulosti premiestnený do zvonice nového cintorína, nachádzajúceho sa na náprotivnej strane údolia.

Za najdynamickejšie obdobie života obce sa vo všeobecnosti považuje druhá polovica 19. storočia. Jedným z najdôležitejších počinov tohto obdobia je jednoznačne založenie Ľudovej školy počas predvojnovej éry Československej republiky. Z iniciatívy vedenia tejto inštitúcie sa osadila pred vstupom na starý obecný cintorín už dnes viac ako storočná pieskovcová socha Panny Márie.

Za najťažšie obdobie nielen pre našu obec ale i vo všeobecnosti sa považujú obe svetové vojny v 20. storočí. Obe vzali i mnohým naším rodinám otcov – živiteľov, synov... Ťarcha ďalšieho žitia padla na plecia žien, detí, starých otcov a mám.

Počas druhej svetovej vojny sa nejeden náš spoluobčan statočne zapojil do Slovenského národného povstania. Dodnes vidno napríklad priestrely na starom cintoríne. Spomína sa 20. február 1945, kedy obec obsadili Nemci, pričom piatich obyvateľov zastrelili a 86 mužov uväznili na Brezine v Trenčíne. Mená popravených spoluobčanov nesie pamätná spomienková tabuľa osadená na Obecnom úrade. Nech pripomína nám všetkým tú najvyššiu obetu, ktorú môže človek priniesť pre nasledujúce pokolenia. Nejeden predok našich spoluobčanov bol v minulosti ocenený za svoje zásluhy počas tejto vojny, napríklad čestnou medailou vtedajšieho prezidenta republiky.

Za najkontroverznejšie obdobie pre našu obec sa považuje spoločenský vývoj po roku 1948 a s ním spojená kolektivizácia národného hospodárstva a započatie priemyselného využívania podzemných zdrojov pitnej vody, ktoré sa neblaho podpísali na stav verejného priestranstva, okolitej prírody a života v obci.

Obyvatelia

V roku 1485 tu žilo len 12 obyvateľov, O niečo viac ako sto rokov, v roku 1598, mala obec jeden mlyn a 34 domov. V roku 1720 sa tu spomínajú 2 mlyny a 14 daňovníkov, z ktorých bolo 13 želiarov. V roku 1784 tu žilo už 441 obyvateľov v 51 domoch. V roku 1877 tu bolo 50 domov, ktoré obývalo 417 obyvateľov, z ktorých bol jeden mlynár, jeden kováč a jeden krčmár. Súčasťou verejných obecných priestorov bolo ubytovanie pre siroty alebo inak opustené deti a starcov. Väčšinu obyvateľstva tvorili tvrdo pracujúci želiari, najchudobnejší ľudia v poddanstve, ktorí vlastnili malý kúsok pôdy alebo ju mali iba v prenájme.

V roku 2021, pri ostatnom sčítaní obyvateľov, domov a bytov Slovenska, bolo k l. januáru toho roka prihlásených 110 obyvateľov, z toho 57 mužov a 53 žien. V predproduktívnom veku, teda detí do veku 14 rokov sme mali 14, v produktívnom veku, teda od 15 do 64 rokov sme mali 66 dospelých a v post produktívnom veku, teda 65 rokov a viac sme mali 30 seniorov. Zaujímavosťou tohto sčítania je fakt, že traja naši vtedajší obyvatelia sa narodili mimo územia Slovenskej republiky.

Príroda

Obec sa nachádza v južnej časti Strážovských vrchov tvoriacich rozsiahle jadrové pohorie. Ide o horský celok, ktorého "jadro" pozostáva z premenených sopečných hornín, na ktorých sa usádzali rozličné sedimenty. Hlavnú, viditeľnú časť pohoria tvoria mäkké vápence, dolomity, pieskovce a sliene. Tie vplyvom počasia pretvárali krajinu do terajšej podoby s charakteristickými oblasťami s hlbokými brázdami, kotlinami, kaňonmi a krasom.

Tieto podmienky dali vyniknúť niektorým prírodným špecifikám, na ktoré sme právom hrdí. Z tých najznámejších je to Rohatá skala a Prírodná rezervácia Stará Bebrava. V neposlednom rade sú to i desiatky miest, kde sa zachytená zrážková voda preniknutá do podzemia dostáva na povrch v podobe rozličných prameňov. Z nich najznámejšie sú krasové pramene s kvalitnou pitnou vodou Zadná studňa a Vrchovište. Druhé z nich menované zásobuje pitnou vodou obec Šípkov, poľnohospodárske družstvo a Základnú školu v Slatine nad Bebravou a je napojené na Ponitriansky skupinový vodovod. Diaľkovod zásobujúci pitnou vodou okresné mestá Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Topoľčany a sever Nitry.

Obec usadená relatívne nízko v doline, v nadmorskej výške začínajúcej na 335 m. n. m. v jej strede, je z troch svetových strán obklopená pohorím týčiacim sa do výšky bezmála 900 m. n. m. To dáva vyniknúť špecifickým mikroklimatickým podmienkam typickým pre horské oblasti nachádzajúce sa v oveľa vyšších nadmorských výškach na Slovensku.

Administratíva a spoločenstvá

Obec Čierna Lehota je členom prirodzeného mikroregiónu Podhorie, ktorý spája dovedna osem obcí. Čierna Lehota, Šípkov, Slatina nad Bebravou, Trebichava, Slatinka nad Bebravou, Krásna Ves, Timoradza a Podlužany.

Jej katastrálne územie je súčasťou viacerých nielen regionálne ale i európsky významných území.

V obci sa stretávajú dve rozsiahle chránené prírodné územia európskeho významu, spadajúce pod celok Baské a Kňaží stôl. Predmetom ich ochrany sú vzácne vápnomilné rastlinné a živočíšne spoločenstvá. Celá táto oblasť sa zároveň stala domov mnohých vzácnych a chránených druhov vtáctva, vrátane sťahovavého. Sme tak zaradený do projektu ochrany Chráneného vtáčieho územia Strážovské vrchy.

Okolitá krasová príroda dáva vyniknúť i kvalite miestnej vody. V obci začína Ponitriansky skupinový vodovod, zásobujúci pitnou vodou okresné mestá Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Topoľčany a sever mesta Nitra. Z uvedeného dôvodu sme súčasťou prísneho regulačného plánu lesného a vodného hospodárenia v krajine, ktoré je presne vymedzené pásmom hygienickej ochrany vodných zdrojov. To je súčasťou Chránenej vodohospodárskej oblasti Strážovské vrchy a zásobuje pitnou vodou viac ako stotisíc obyvateľov.

V obci aktívne pracujú i niektoré spoločenstvá a záujmové skupiny. Poľovnícke združenie Javorník a občianske združenie K prameňom Bebravy.

Cestovný ruch

V súvislosti s predmetom ochrany životného prostredia a zabezpečenia kvalitných a výdatných dodávok pitnej vody sú akékoľvek ľudské aktivity ohrozujúce tieto predmety ochrany zakázané. Medzi ne sa radí aj cestovný ruch. Napriek tejto skutočnosti sa v obci snažíme o podporu takých trvalo-udržateľných aktivít, ktoré vedú k zvyšovaniu povedomia verejnosti o význame týchto predmetov ochrany.

Jedným z takýchto projektov je v obci vybudovaný náučný chodník K prameňom Bebravy, pozostávajúci z dvoch častí. Časť: Rohatá Skala-Hrádok sa venuje miestnej prírode a histórii. Druhá časť: Údolím horného toku rieky Bebrava – sa venuje miestnej vode. Viac informácii získate na internetovej stránke občianskeho združenia K prameňom Bebravy alebo v informačných skladačkách nachádzajúcich sa v schránkach na paneloch náučného chodníka pred Obecným úradom a na hornom konci obce v lokalite U Baťkov.

V obci okrem vyššie zmieneného môžete navštíviť i pamätník padlým vojakom z čias II. svetovej vojny, ktorý je súčasťou starého obecného cintorína. Tu sa zároveň nachádza skupinový hrob, v ktorom je pochovaný Jozef Horský z Ladiec 9 neznámych partizánov i hrob Jozefa Dolinského, ktorý ako 18-ročný vojak položil svoj život za vlasť. V tesnej blízkosti prístupovej cesty na starý cintorín sa nachádza socha Panny Márie.

Text pripravil: Mgr. Pavol Duriš

Zdroje:

Amrein, Rudolf. 1996. Regionálny sprievodca. Mikroregión Podhorie. Prima Print Topoľčany, skladačka A3.

Gunišová, Mária. 2008. Strážovské vrchy. KST Bánovce nad Bebravou, skladačka A4.

Heraldický register SR. (on-line). https://ives.minv.sk/heraldreg/

Náučné chodníky Slovenska (on-line). 2023. www.naucnechodniky.eu/naucny-chodnik-k-pramenom-bebravy

Občianske združenie K prameňom Bebravy (on-line). 2022. www.bebravskadolina.sk

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov Slovenska (on-line). 2021. www.scitanie.sk

Ústredná evidencia vojnových hrobov SR (on-line). 2023. https://ives.minv.sk/uevh/